Rovnako ako u iných hudobných žánrov, nieto u žánrov tak rozmanitých a vplyvných, je presné určenie časti v histórii, v ktorej sa rock zrodil, oveľa ťažšie, ako to znie. A hlavne preto, že samotný pojem ‘rock’ je trochu svojvoľný. Preto môže osloviť toľko ľudí s rôznymi názormi a vkusom, vďaka ktorým bude nesmierne ťažké umiestniť ich pod určitú zástavu. Ale samozrejme, ak máte radi rockovú hudbu, už to určite viete. Baví vás The Who aj Dire Straits, že? Aj keď nás baví oboch, sú medzi nimi jemné rozdiely. Ale to je krása celej veci.
Všeobecne možno počiatky rockových typov datovať do čias raného blues, ktorý hrali Robert Johnsson a Patton. Niektorí tvrdia, že rock sa zrodil z hudobného spojenia blues a ranej podoby bluegrassovej / country hudby, ktorú si prisťahovalci priniesli so sebou z Európy do USA. Ich hudba bola zmesou pozitívneho rytmu s husľami a ústnou harmonikou, zatiaľ čo blues sa sústredil na akustickú gitaru. Toto zlúčenie je údajne začiatkom rocku. Ale vidíte, vývoj hudby je ako vývoj jazyka. Pridáva sa k tomu veľa rôznych vecí a prvkov a na konci budete mať úplne iný jazyk, ale iba prostredníctvom tohto procesu: nikto sa jedného dňa nezobudí a nebude hovoriť iným jazykom. Rovnakým spôsobom je ťažké nájsť umelca, ktorý jednoducho začal hrať úplne nový hudobný žáner. Niekto hraje blues s viacerými elektrickými témami, iný sa zamerá na country a spojí to s rockovou hudbou a ďalší prejdú od folku k tomu, že pridajú skôr rockovejšie prvky, ako napríklad Bob Dylan.
Narazíte však na niektoré publikácie, ktoré sa dostanú priamo k bodu, keď vyjadria svoje názory. Vezmime si napríklad Encyclopedia Metallica: Hneď ako knihu otvoríte a začnete čítať, tvrdí, že heavy metal sa zrodil v roku 1967 vydaním debutových albumov Cream a The Jimi Hendrix Experience. Je to jednoduché. Takže vidíte, pokiaľ ide o hudobných žánrov ako rock, spektrum koreňov hudby sa stáva oveľa viac rozmazané.
Samotný rock bol vždy o vzbure, prekonávaní hraníc. Všeobecne sa dá s istotou predpokladať, že existuje duch politickej deklarácie, od The Beatles až po dnešok. Rané country a bluesové piesne sa týkali zlých pracovných podmienok, problémov doma, chýbajúcich peňazí atď., Vecí, ktoré možno do istej miery vykoreniť do všeobecnejších politických problémov v spoločnosti. V hudbe ale stále prevládali prvky divokej prírody, sex a drogy.
Prečo v celej rockovej symbolike prevláda sexuálny / drogový / rock’n’rollový prístup a zmýšľanie, je téma pre samostatnú prípadovú štúdiu. Rocková hudba vždy mala všeobecne prístup „f..k y..“ a nebolo by prekvapením, že by si osvojila obraz, ktorý obsahuje tabuizované praktiky a vonkajšiu mentalitu. Je smutné, že maľovalo rockových hudobníkov tak, že všetko, čo robia, je propagovanie drogov a nedávajú dobrý príklad. Žijú bez dôvodu, a nakoniec vyhoria. A veľa hudobníkov to urobilo úprimne. Existuje pomerne veľa prípadov hudobníkov, ktorí žili rovnako ako James Dean v „rebele bez príčiny“. Ale na druhej strane to mnohým upriamilo pozornosť od samotnej hudby, pretože sa zdalo, že sú to iba skreslenia skupiny ľudí, ktorí robia nervózne veci, len aby boli nervózni.
Dnes samozrejme vieme, že história oprávnila hudobníkov i samotné žánre. Hudobné hnutie rozšírilo a prijalo toľko rôznych a rozmanitých zmýšľaní, že takmer všetko, čo má elektrickú gitaru a bicie, možno voľne kategorizovať ako „rock“! To, či je to správne alebo nie, je témou inej diskusie. Dôležité je, že sa stal tak populárnym a vplyvným, že svoje meno spojil s čímkoľvek, čo je „v pohode“ alebo je to„prijaté“, a to práve kvôli jeho postoju „nebuď z ničoho“. A to je dôvod, prečo dnes vidíte ľudí, ktorí nemajú takmer žiadny vzťah k rockovej hudbe, ale nosia tričká Motorhead alebo tričká s logami iných kapiel.
Jimi Hendrix kedysi povedal, že dôležité je cítiť. Ak človek cíti a žije hudbou, tak nezáleží na tom, aký dobrý ste. Ak to rozšírime na tému článku, nezáleží na tom, ako znie hudba, ktorá sa vám páči, ak máte v srdci pravého rockového ducha.